reklama

Krajina predstierania...

Sme krajina, kde predstierame, že voda sa sype a piesok leje. Sme v tom profesionáli. Mnohí.Politici, štát, zamestnávatelia aj zamestnanci...my...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Politici predstierajú, že ich zaujímajú problémy jednoduchých ľudí – robia však len to, čo im umožní vládnuť znova a znova...

Vláda predstiera, že problémy rieši - riešenia však len finguje tak, aby sa v podstate nič nezmenilo...

A tak niektorí zamestnávatelia predstierajú, že zamestnancov platia - pritom platia najmä štátu...

U predstierajúcich zamestnávateľov potom zamestnanci predstierajú, že pracujú - pritom len chodia do práce...

A potom sú tu takí majstri predstierania - dokážu predstierať tak dobre, že vytvoria zo slov Potemkinovú dedinu - fikciu, že veci sú ináč než sú.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zdravotníctvo

Politici predstierajú, že je zadarmo. Ministerstvo zdravotníctva predstiera, že funguje a že pacient je na prvom mieste. Ministerstvo financií predstiera, že dáva do zdravotníctva dosť peňazí. Potemkinova dedina vytvorená zo slov. A aká je pravda?

Pravda, je taká, že zdravotníctvo nie je zadarmo, že nefunguje a že pacient nie je na prvom mieste a pravda je, že nemá dosť peňazí na to, čo pacienti potrebujú.

Pravda je taká, že pacienti, sa nevedia dostať k potrebnej zdravotnej starostlivosti pokiaľ sa nevedia v systéme orientovať.

Diagnostika. Záujem lekárov o pacienta je špecifický - najlepší pacient je ten, ktorý nepríde alebo ktorý odíde. Posúvajú si ho s odporúčaním „vybavte si...“. Kde? Kedy? U koho? To sú také nadbytočné informácie, ktoré už lekár nepovažuje za potrebné pacientovi oznámiť, on povedal čo a ostatné už nie je jeho starosť. A tak najdôležitejšie je poznať niekoho, kto pozná niekoho, kto vie vyriešiť kde, kedy a u koho... a väčšinou nie zadarmo, lebo však odkedy Féničania vynašli peniaze, tak nie je problém ako vyjadriť vďačnosť...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže, keby sme prestali predstierať, že je zdravotná starostlivosť zadarmo, že systém funguje, že pacient je na prvom mieste a že peňazí je dosť a namiesto toho by sme pravdivo povedali, že to nie je zadarmo a peňazí nie je dosť a definovali by sme podmienky, ako si môžeme zdravotnú starostlivosť zaplatiť a stojí toľko a toľko, tak by sme to všetkým uľahčili. Pacienti by vedeli kde, kedy a u koho si ju môžu zaplatiť a aj koľko to stojí a lekári by nedostávali vyjadrenie vďačnosti ale riadnu cenu, ktorú by zdanili, zaplatili odvody . Načo je teda dobré toto predstieranie?

Liečba. Nehovorme o Acylpiríne ani o Ibalgine. Tie síce možno dostať aj na predpis, ale keby aj nie, tak je to jedna káva. Ale čo ak potrebujeme nejakú drahú liečbu? A čo ak nie je len drahá ale aj život zachraňujúca? Poisťovňa môže o takejto liečbe rozhodnúť formou výnimky. A aké sú podmienky? Komu áno, komu nie? Kedy? A za koľko? Neexistujú všeobecne známe, platné a záväzné kritéria a tak jeden rozhoduje o živote druhého – tebe nádej na život, tebe nie. A tak pacient znova hľadá niekoho. A keď niekoho nepozná a ide o život zachraňujúcu liečbu, tak hľadá iné riešenie. Rodina sa zloží, alebo si vezme pôžičku, alebo zoberie hypotéku. Ale niekedy už ani takto zaplatená liečba nepomôže, lebo sa k nej pacient dostane neskoro, lebo je neúčinná, lebo..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže, keby sme prestali predstierať, že je zdravotná starostlivosť zadarmo, že systém funguje, že pacient je na prvom mieste a že peňazí je dosť a namiesto toho by sme pravdivo povedali, že na túto drahú, život zachraňujúcu liečbu má nárok ten pacient, ktorý má takýto vek, takýto stav ochorenia a dostane liečbu dovtedy a dovtedy a doplatí toľko a toľko, tak by sme všetkým pomohli. Nikto by nerozhodoval o konkrétnom človeku, každý by sa našiel v tabuľke a vedel by, na čom je. Načo je teda dobré toto predstieranie?

Sociálne veci.

Politici predstierajú, že táto sociálna vláda sa stará o všetkých obyvateľov a každý má dôstojné podmienky na život. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predstiera, že vytvára podmienky, aby u nás nebolo chudobných, biednych a bezmocných. Potemkinova dedina zo slov. A aká je pravda?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak napríklad minimálny dôchodok. S veľkou slávou sme počúvali súcitné a odhodlané reči, ako minimálny dôchodok zabezpečí zvýšenie dôchodkov, tým dôchodcom, ktorí sú na hranici chudoby. Dnes je to 278,90 Eur. Ak je niečo minimálne, tak by to logicky malo znamenať, že nikto nebude mať menej. Veď predsa ako môže jeden človek vyžiť z ešte nižšieho príjmu? Musí predsa niekde bývať, svietiť, kúriť, niečo jesť, raz začas si kúpiť niečo na oblečenie, lieky, niekam sa dopraviť a tak to všetci prijali s pochopením. Lenže ono to tak nie je. Ak ste nesplnili podmienky – 30 uznaných rokov a odvody na stanovenej úrovni – tak ho nedostanete...čiže ak ste nie vlastnou vinou nemohli pracovať, alebo ste z akýchkoľvek dôvodov zarábali a teda platili menej, ako je stanovené, tak minimálny dôchodok nedostanete. Boli ste chudobný, keď ste zarábali a tak budete žobrákom, keď ste dôchodcom. Načo je teda dobré toto predstieranie že riešime chudobu starých ľudí?

Deti v detskom domove. Štátne deti. V deň dosiahnutia plnoletosti – alebo v iný zákonom presne definovaný deň v závislosti od štúdia – stráca takéto štátne dieťa nárok na pobyt v detskom domove. Zbalia mu veci , dajú „ jednorazový finančný príspevok na uľahčenie osamostatňovania sa v sume desaťnásobku životného minima pre nezaopatrené dieťa, toho času v sume 904,20 Eur“ a odchod. Dnes si tu spal posledný deň, na tejto adrese by mala bývať nejaká Tvoja rodina, skús ich nájsť. Viete si predstaviť, že príde deň, keď všetko čo máte je zbalené v taške, nikam nepatríte, nemáte prácu, nemáte kde spať? Áno, sú ľudia čo pracujú s domovákmi, sú tu nocľahárne, charita. Stačí 904,20 Eur pre takéto dieťa na osamostatnenie? Na psiu búdu? Načo je dobré takéto predstieranie?

Keď štát predstiera, že stavia diaľnice a do Košíc bude táto hotová už, už, že buduje armádu a budeme dobre chránení pred mimozemšťanmi – nadávame, smejeme sa ale nedelí/nenásobí.

Keď však štát predstiera, že je zdravotníctvo zadarmo, že je sociálny a stará sa o bezmocných – plačme, lebo dnes oni, zajtra my...

Jana Červenáková

Jana Červenáková

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Robila som v živote kadečo - viac aj menej zmysluplné, nič z toho však neľutujem. 15 rokov zblízka pozorujem zdravotníctvo a sociálne veci , niekedy s nemým úžasom...Povedala som si, že to nemožno nechať len tak, lebo aj ja stanem obeťou týchto systémov. Založila som NO VIATICUS aby sa to zmenilo - postoje spoločnosti k starým, ťažko chorým a zomierajúcim - k bezmocným... A o tom budem písať, lebo verím, že každý z nás je človekom, viem, že starobe a smrti sa nedá ujsť ale dúfam, že nič nemusí byť vždy tak, ako to je dnes... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu